Lisabonská zmluva

je medzinárodná zmluva (platná od 1.12.2007), ktorá zmenila zakladajúce zmluvy EÚ najmä tým, že zjednodušuje, celková štruktúra  únie, únia sa stáva právnickou osobou a nástupcom ES, Európska rada a Európska centrálna banka sa stávajú inštitúciami EÚ, Charta základných práv EÚ sa stáva právne záväznou, zriaďuje sa stály predseda EÚ, posilnili sa inštitúcie pre zahraničnú politiku, počet komisárov sa určil na dve tretiny počtu členských štátov, Európsky parlament má viac práv a pevný počet členov, hlasovanie v Rade EÚ sa mení na systém „dvojitej väčšiny“ (čiže Rada schváli opatrenie, ak ho podporí 55 % členských štátov zastupujúcich aspoň 65 % populácie EÚ), zaviedla s amožnosť vystúpenia z EÚ, zaviedol sa postup posilnenej spolupráce, keď niektoré členské štáty chcú konať a iné nie.